Smrť v detskej literatúre a jej vnímanie dospelým čitateľom

28. listopadu 2016 v 14:45 | Katarína B.
Uvažovali ste niekedy nad tým, akým spôsobom zoznámite svoje deti so smrťou? Téme smrti sa vyhnúť nedá; niekto si na rozhovor vyhliadne nedeľu doobeda, niekto bude dúfať, že na to príde dieťa samo (a nebude klásť doplňujúce otázky), niekto príhodne spojí smrť s vierou: "Keď budeš dobrá, pôjdeš do neba." "Mami, a čo je to nebo?" a niekto bude čakať na pohreb príbuzného. Možností je veľa, každý pristupuje k fyzickej smrti inak, preto má aj inú predstavu o tom, kedy a akým spôsobom je vhodné, rozprávať sa na túto tému s dieťaťom. Takéto konanie je prirodzené a v poriadku. Nemôžeme druhým ľuďom diktovať, ako majú pristupovať k takej veľkej téme, akou je smrť. Problém je, že niektorí tak robia. Vyťahujú zo svojich stodôl vidly a zapaľujú fakle, aby vzali útokom knihu (určenú prednostne detskému čitateľovi), v ktorej sa zobrazuje smrť. Sú presvedčení, že úmrtie alebo pohreb do "detskej" literatúry nepatrí: "Zijeme v dobe akej zijeme . Same nasilie , sex.Tato brakova kniha bez stipky empatie je zrdkadlom tejto doby. Nastastie nevychadza len takyto hnus. Tento sa strati do zabudnutia spolu s autormi tejto odpornej knihy."

Mám pocit, že ide o ľudí, ktorí vo svojom živote smrť tabuizujú; boja sa, že rozprávaním sa o nej, ju privolajú. Myslia si, že najlepšie svoje deti ochránia, ak ich vtlačia do bubliny a nebudú sa s nimi o ničom problematickom baviť. Nepríde im na myseľ, že deti všeobecne nie sú hlúpe, citlivé áno, ale nie hlúpe. Preto, ak sa zvolí vhodný spôsob podania, nemôže prísť k neporozumeniu. Samozrejme, nie všetci sa dokážeme vyjadrovať takým spôsobom, akým by sme chceli, ale práve od toho tu máme literatúru. Môže poslúžiť ako barlička, neurobí za nás tú najťažšiu prácu, ale môže byť bodom, od ktorého sa odrazíme. Tým nechcem povedať, že úlohou detskej literatúry je vychovávať. Nie. Hlavnou funkciou literatúry (aj tej detskej) je estetická funkcia. Všetky ostatné sú vedľajšie. Z toho dôvodu sa čitatelia stretávajú s rôznymi prístupmi autorov k smrti v detskej literatúre:


Obrazová knižka Hádanky z lesa ukazuje ako sova naháňa dve myši. Je na rodičovi, či povie: "Aha! Toto je myška. Ona robí píp! píp!" alebo sa scéne lovu nevyhne, nerozdrobí ju na jednotlivé zvieratká a adekvátne okomentuje potravinový reťazec.

Iný spôsob, ktorým sa môže v literatúre zobraziť smrť prináša kniha Sidewalk Flowers. V nej dievčatko prechádza cez park. V ruke drží kyticu kvetín, ktoré nazbieralo v meste. Na ceste objavuje mŕtveho vrabca, tak sa rozhodne naňho pár kvietkov položiť. Potom ide ďalej. Popravde, Sidewalk Flowers je môj osobný favorit. Príbeh a jednotlivé témy/motívy v ňom sú podané veľmi jemne, kultivovane. Autori (J. A. Lawson, S. Smith) detského čitateľa nepodcenili, dali si záležať, aby naňho esteticky zapôsobili.

Niektorí ľudia, niektoré deti ale preferujú estetiku škaredosti. Napríklad sa budú vo svojom voľnom čase snažiť vydať zo seba tie najčudnejšie zvuky, aby sa na sebe následne zasmiali. Dokážu rozoznať, čo je zveličené, myslené ako vtip. Radi sa zabavia, neberú si všetko osobne. Nepotrebujú čítať "pekné" knihy o "pekných" veciach. Pre takéto deti sú tu prichystané Taragelove Rozprávky pre neposlušné deti a ich starostlivých rodičov:

"Všetci vyšli pred dom smútku, potom vyniesli rakvu a opäť sa začal veľký nárek. Rodičia, babička a deduško sa začali hádať, kam sa majú pri pochovávaní postaviť. Otecko navrhoval nejakú hrobku, na ktorú by mohli vyliezť a pozerať sa, kto spadne do jamy. Babička povedala, že na hrobke sa jej vždy točí hlava a potom nepočuje, o čom sa hovorí v smútočných prejavoch. Deduško bol tiež proti. On ako brat zosnulého má nárok na miesto hneď pri hrobe, medzi najbližšou rodinou a o takú príležitosť sa predsa nenechá pripraviť. Aj mamička chcela stáť pri hrobe, takže všetci sa napokon napchali medzi najväčší dav príbuzných a pozostalých, stojaci okolo jamy. Babička vysvetľovala Katke, čo má robiť s kyticou: keď pôjde rakva do jamy a všetci začnú plakať, Katuška pôvabne hodí kyticu na rakvu a tiež sa rozplače. Nie aby to poplietla!" (s. 100)

Ako som napísala, je množstvo spôsobov, ako autori pristupujú k smrti v literatúre. Je na rodičoch, aby vybrali text, ktorý sa bude páčiť ich deťom, ale určite by sa nemali snažiť cenzurovať literatúru.
 


Komentáře

1 Sabča Sabča | Web | 28. listopadu 2016 v 15:54 | Reagovat

pěkný blog, zvu tě i na svůj

2 Hrobárka Hrobárka | Web | 29. listopadu 2016 v 13:37 | Reagovat

Zaujímavá téma nad ktorou som ešte neuvažovala :D

3 Katarína Katarína | Web | 29. listopadu 2016 v 17:22 | Reagovat

[2]: Aká svetielkujúca ikonka. :D Tiež som nad ňou pôvodne neuvažovala, ale zhodou okolností som viackrát narazila na to, že niektorí ľudia by z rôznych dôvodov cenzurovali literatúru alebo by menili jej funkciu, vraj kvôli zdravému vývoju detí. A jeden "argument" sa vzťahoval aj na zobrazenie smrti v detskej literatúre. Takže tak nejako vznikol aj nápad na článok.

4 Hrobárka Hrobárka | Web | 29. listopadu 2016 v 17:35 | Reagovat

[3]: :D  Musím sa veľmi zasmiať, tí ľudia asi v živote nečítali Dobšinského rozprávky :) Tam sa s tým nikto nebabral :D ale ľudia sú miestami veľmi precitlivený...

5 Bocian Bocian | E-mail | Web | 5. prosince 2016 v 15:06 | Reagovat

Už som sa obával, že nebudem mať čo napísať, pretože si skutočne nepamätám, ako som túto tému vnímal ja. Hlavne ohľadom kníh, keďže som čítal najmä encyklopédie. :-D Ale Taragelove rozprávky pre neposlušné deti ma vrátili do starých skvelých čias. Kniha môjho detstva! Ako si pre urevaného chlapca príde veľká čierna obluda, ako špinavé dievčatko zavrú do chlieva... Ilustrácie sa mi mihajú pred očami. S takýmto spôsobom komunikácie o vážnych témach sa stotožňujem najviac. Je ironizujúci, no neurazí, a aj keď ho dieťa nemusí na prvýkrát pochopiť, môže sa k nemu vrátiť, lebo bude vždy aktuálny.

6 Katarína Katarína | Web | 5. prosince 2016 v 22:12 | Reagovat

[5]: Priznávam, že diskusia je otvorená skôr pre mamičky/oteckov, ktorí musia jedného dňa s touto témou konfrontovať svoje deti. Alebo deti konfrontujú ich? :D Som rada, že na Taragela máš dobré spomienky, práve naňho sa totiž vzťahuje "hodnotenie" matkou v prvom odseku.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.