Výkrik

14. listopadu 2016 v 16:44 | Katarína B.
Dlhodobo mám problém s čítaním. Nedokážem sa nadchnúť pre príbeh. Automaticky začnem analyzovať vetu po vete, nechce sa mi čakať na pointu. Nezáleží na tom, či vezmem do ruky Annu zo Zeleného domu alebo Lolitu. Zachraňujú ma len odborné publikácie. Sú v nich čisté informácie s ktorými môžem súhlasiť alebo s nimi môžem polemizovať. Nerozčuľuje ma v nich ďalšia vrstva. Samozrejme, mohla by som sa zamerať na štýl, napríklad, akú podobu má esej u jednotlivých autorov. Ale takýto scenár sa hádam neudeje. Porazilo by ma. Vyhádzala by som celú knižnicu. A vyhlásila by som sa za negramotnú. Ale toto všetko by sa odohralo až potom, čo by sa naplnil scenár so šialenstvom. Momentálne mám iný plán. Idem bojovať! Ale ako? Čítaním Vilikovského poviedok? Sú krátke, na pointu nebudem musieť dlho čakať. Zato ma z nich rozbolí hlava. Na vnútornú stranu čela sa mi pretlačia otázky: Kedy boli poviedky napísané? Kedy boli publikované? Aké sú znaky 60. rokov? Ako vnímať Vilikovského postmodernu? Aký je vzťah medzi práve čítanými poviedkami a ostatnými Vilikovského textami?

Bŕŕŕ!


Nie, nie. Musím zvoliť inú cestu. Ale cez menej náročnú literatúru to tiež nepôjde. Máme doma jednu YA fantasy Ohnivá kázeň. Okrem toho, že daný žáner nečítam, anotácia ma nezaujala, tak prvé dve vety ma prinútili knihu zaklapnúť. Zneli takto: "Vždy som čakala, že si po mňa prídu v noci. Keď však šiesti jazdci pricválali na planinu, bola práve najhorúcejšia časť dňa." (Haigová, s. 5)

Čo sa z týchto viet môže čitateľ dozvedieť? Hneď v úvode autorka na seba prezradila, čo nové môže do literatúry priniesť. Očividne neguje stereotyp, že nepríjemné/strašidelné veci sa dejú za tmavých daždivých nocí. To prezrádza, že má nejakú vedomosť o klišé v literatúre (alebo všeobecne v umení). Problém je, že na daný stereotyp nedokáže invenčne reagovať. Len jeden extrém vymení za druhý. Vtipne tento autorský "postup" rozobral Jerome Klapka Jerome v jednej kapitole Nedokončeného románu. Hovorí v ňom, že existujú ľudia, rozumej samozvaní spisovatelia, ktorí vymenia noc za deň, more za pevninu, muža za ženu a sú presvedčení, že vymysleli nový, absolútne originálny svet.

Takže nie, YA ma od rozmýšľania nezachráni. Len sa pozrite koľko riadkov som vyplytvala na dve vety.

Nejaký príbeh ale čítať musím. Aký? No... mám poslednú možnosť. Volá sa Terry Pratchett. V mojom prípade je to ako eso v rukáve. Vlastne už nie je, bolo. Nedokázala som od neho prečítať Dobré znamenia. Ale Dobré znamenia nie sú Plochozem, však? Viem o sebe, že stretnutie reálneho (ľudského) sveta s nadprirodzeným v literatúre a vo filme neobľubujem. (Také boli Dobré znamenia.) Potrebujem komplexný svet. Potrebujem Stredozem a Plochozem. A práve z druhého menovaného sveta mi ešte nejaké neprečítané knihy ostali. Napríklad Nevídaní akademikové. Hádam ich zvládnem dočítať.
 


Komentáře

1 Ailin Ailin | 15. listopadu 2016 v 13:21 | Reagovat

Upřímně mě mrzí Tvá neschopnost číst různorodé knihy. Snad to časem přejde, protože to co tu popisuješ je velice depresivní ;)

2 Eliss Eliss | Web | 15. listopadu 2016 v 15:45 | Reagovat

Tak tohle se mi zatím nikdy nestalo, knížky mě baví, a ještě jsem si nevybrala ke čtení tak špatnou knihu abych ji nedočetla. Teda vlastně jo, 50 odstínů šedi je totální brak...

3 Katarína Katarína | Web | 16. listopadu 2016 v 12:30 | Reagovat

[1]: Už ma daný stav drží veľmi dlho, ale v článku spomínaný Pratchett začal zaberať.

[2]: Päťdesiat odtieňov šedej som v rukách nemala, ale verím ti. Je fajn, keď máš veľkú chuť do čítania a to natoľko, že ti knihy neostávajú neprečítané.

4 BarbaraJane BarbaraJane | Web | 24. listopadu 2016 v 22:08 | Reagovat

To zní hrozně děsivě! Ty studuješ literaturu? Já taky, ale doufám, že mě tohle nepotká. :D
Každopádně jestli Pratchett je na tvoje trable krátký, nepomohl by třeba Stopařův průvodce po Galaxii? Je geniální. A humor mi přijde na obdobné vlně s Pratchettem.

5 Katarína Katarína | Web | 24. listopadu 2016 v 22:59 | Reagovat

[4]: Viem, že sa s nedostatkom nadšenia potýkajú vyučujúci (profesionálny čitatelia), ale u mňa -hádam- tento stav vznikol len preto, že čítam len umelecké texty do školy. (Tým nechcem povedať, že sa do tohto typu literatúry nútim. Baví ma.) Ale aby som všetko stíhala, musím hneď aj interpretovať, čo sa neskôr odrazí na "oddychovom" čítaní.

Dnes som úspešne Pratchetta dočítala. Trvalo mi to dlhšie ako obvykle, ale podarilo sa a veľmi ma príbeh bavil (hoci ten niekoľkonásobný záver mu už trochu ušiel). Na Stopárovho sprievodcu po Galaxii sa dlhšie chystám, ale zatiaľ sa mi nepodarilo k nemu dostať. Vďaka za pripomenutie.

6 Bocian Bocian | E-mail | Web | 28. listopadu 2016 v 10:18 | Reagovat

Výborný článok! Uniesol ma z prednášky o respiračnom systéme do úplne inej - mojej milovanej - literárnej dimenzie. Čo sa tvojho (a môjho) literárneho vkusu týka, YA vôbec nemusím, moje skúsenosti s fantasy končia pri Červenákovom Černokňažníkovi a filmoch zo Stredozeme a náročná literatúra... tu mám rád. :-D Od Vilikovského som zatiaľ čítal len jednu knihu, ale pri jednej určite nezostanem. No nič, vraciam sa na prednášku a som zvedavý na ďalšie články.

7 Katarína Katarína | Web | 28. listopadu 2016 v 14:54 | Reagovat

[6]: Ďakujem za pochvalu. Som rada, že ti môžem spríjemniť tvoj študentský život. :D Je rarita stretnúť niekoho s obdobným vkusom, aký je ten môj, takže dúfam, že aj ty budeš pokračovať v takom článku, aký si naposledy prezentoval na svojom blogu.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.